Múzea Vasa

Slovenský

Vasa je jediná zachovaná lod zo 17. storocia na svete. Nachádza sa na nej viac ako 95 % zachovaných pôvodných castí a je ozdobená stovkami vyrezávaných sôch. Vasa tak predstavuje jedinecný umelecký poklad a jednu z popredných turistických atrakcií sveta.

Lod je vystavená v múzeu, ktoré bolo pre ten úcel vybudované v Štokholme a v ktorom sa nachádza devät dalších príbuzných expozícií, dobre zásobený obchod a prvotriedna reštaurácia. Film o lodi Vasa sa premieta v šestnástich jazykoch. Múzeum Vasa pritahuje viac návštevníkom ako ktorékolvek iné múzeum v Škandinávii. Do Štokholmu sa oplatí príst hoci len kvôli tomuto
jedinému múzeu.

STROSKOTANIE lode Vasa

Dňa 10. augusta 1628 vyplávala zo štokholmského prístavu vojnová loď. Bola to novopostavená loď Vasa, pomenovaná podľa rodového erbu vládnucej dynastie Vasa. Na znak tejto významnej udalosti vypálili delá vycnievajúce cez otvory na jej bokoch cestnú salvu.

Ked sa mohutná lod pomaly blížila k ústiu prístavu, zdvihol sa náhly závan vetra. Vasa sa naklonila, ale potom sa vrátila do pôvodnej polohy. Druhý závan vetra položil lod na bok. Cez otvorené strielne zacala dovnútra vtekat voda. Vasa klesla na dno a spolu s nou aj najmenej 30, ale pravdepodobne až 50 z celkového poctu 150 clenov jej posádky. Trvalo dalších 333 rokov, kým Vasa znova uzrela svetlo
sveta.

Znovuobjavitelia

Anders Franzén, súkromný výskumník, zacal pátrat po lodi Vasa na zaciatku pätdesiatych rokov 20. storocia. Od detstva ho fascinovali vraky lodí v blízkosti domova jeho rodicov v štokholmskom súostroví. Morský živocích sášen lodný (Teredo navalis), ktorý požiera drevené vraky v slaných vodách, velmi neoblubuje poloslané vody Baltického mora.    Anders Franzén si uvedomil význam tohto faktu pre lode, ktoré stroskotali v Baltickom mori, a v roku 1956 objavil vrak lode
Vasa.

Velká lod na svojU DOBU

Lod Vasa postavili v Štokholme pod dohladom holandského lodiara Henrika Hybertssona. Spolupracovali s ním tesári, truhlári, sochári, maliari, sklenári, plachtári, kováci a mnohí další remeselníci. Spolu na stavbe lode Vasa pracovalo štyristo ludí.

Lod postavili na príkaz Gustáva II Adolfa, krála Švédska. Stavba trvala približne dva roky. Lod mala tri stažne, mohla niest desat plachiet, merala 52 metrov od vrcholu stažna po kýl a 69 metrov od provy po kormu. Vážila 1 200 ton. Po dokoncení to bola jedna z najväcších lodí, aké boli dovtedy postavené.

Kde sa stala chyba?

V súcasnosti dokážeme presne vypocítat, ako musí byt lod naprojektovaná, aby bola schopná plavby. V 17. storocí sa pri stavbe lodí používali tabulky s rozmermi, o ktorých sa vedelo, že sa v minulosti osvedcili. Z dokumentov tej doby vieme, že plány lode Vasa sa zmenili po zaciatku prác na stavbe.

Král chcel, aby bol na palube väcší pocet diel, ako bolo bežné. To znamenalo, že zvolené rozmery lode už neboli vyhovujúce a stavitelia sa nemali o co opriet. Lod mala vysokú nadstavbu s dvoma uzatvorenými palubami pre delá. Spodok lode vyplnali velké balvany, ktoré slúžili ako zátaž na udržiavanie rovnováhy vo vode. Vasa však bola príliš vratká a 120 ton zátaže, ktoré niesla, bolo príliš málo.

Preco ju postavili?

Vasa mala byt jedným z popredných plavidiel švédskeho námorníctva. Niesla 65 kanónov, väcšinou kalibru 24 libier (vystrelovali delové gule s hmotnostou 24 libier alebo viac ako 11 kg). Švédsko malo približne dvadsat vojnových lodí, ale žiadna nemala tolko a takých tažkých kanónov ako Vasa.

Vasa by sa pravdepodobne plavila do Polska, ktoré bolo mnoho rokov švédskym nepriatelom císlo jedna. V Polsku vládol král Sigismund, bratranec švédskeho krála (mali spolocného starého otca z otcovej strany).  Sigismund bol kedysi regentom Švédska, ale bol zosadený pre svoju katolícku vieru.

Po vyzdvihnutí lode Vasa

Po niekolkorocných prípravách sa Vasa objavila na hladine 24. apríla 1961. Teraz ju bolo potrebné zakonzervovat. Vrak lode, ktorý bol taký dlhý cas pod vodou, nie je možné nechat bez ošetrenia. Drevo by sa postupne popraskalo a rozpadlo.

Lod Vasa zo zaciatku postrekovali vodou, zatial co odborníci pracovali na vhodnej konzervacnej metóde. Ako konzervacná látka bol zvolený polyetylénglykol (PEG), co je vodorozpustná voskovitá látka, ktorá pomaly preniká do dreva a vytláca z neho vodu. Postrekovanie lode touto látkou trvalo mnoho rokov.

Sochárske diela

Spolu s lodou Vasa sa zachránilo aj viac ako 14 000 volných drevených predmetov vrátane 700 sôch. Tieto predmety boli samostatne zakonzervované a umiestnené na svoje pôvodné miesto na lodi. Táto úloha sa podobala na lúštenie obrovskej skladacky.

Vojnové lode 17. storocia neboli len bojovými strojmi, ale aj plávajúcimi palácmi. Na zachránených sochách sa nachádzali stopy po pozlátení a malbe. Moderné analýzy ukázali, že boli namalované kriklavými farbami na cervenom podklade. Sochy znázornujú levov, biblických hrdinov, rímskych cisárov, morské tvory, grécke božstvá a mnoho iného. Ich úcelom bolo oslavovat švédskeho panovníka
a vyjadrovat jeho moc, kultúru a politické ambície.

V akom stave je Vasa dnes?

Udržiavanie a starostlivost o lod Vasa je neustále prebiehajúcou úlohou. Jej zachovanie závisí najmä od stabilnej klímy. Kým bol vrak ponorený pod vodou, železné spoje znicila hrdza a dubové drevo scernelo. Nakoniec jednotlivé casti držali spolu len drevené kliny. Znecistujúce látky vo vode vytvorili velké množstvo síry, ktoré prenikla do dreva. V súcasnosti táto síra reaguje s kyslíkom, cím vzniká kyselina sírová. Hoci kyselina nepredstavuje riziko pre návštevníkov múzea, má škodlivý vplyv na drevo. Dlhodobá konzervácia lode Vasa je stále predmetom prebiehajúceho výskumu.

VASA – Stroj casu

Ked sa Vasa potopila, cas sa na nej zastavil. To, co sa podarilo v roku 1961 zachránit, predstavuje nedotknutú cast 17. storocia. Každý z tisícok zachránených predmetov môže vyrozprávat svoj vlastný príbeh. Nachádzajú sa medzi nimi aj kosti clenov posádky, ich osobné veci a vybavenie lode.

V blate a kale na dne lode našli objavitelia šest plachiet, ktoré neboli na stažnoch v case neštastia. Sú to najstaršie zachované plachty na svete a pred zakonzervovaním boli krehké ako pavucina. Výskum týchto nálezov stále pokracuje. V zbierkach múzea sú vystavené mnohé jedinecné predmety, ktoré nám oživujú dávno minulý vek a jeho ludí.

Návšteva múzea VASA

Otváracie hodiny

2. január - 31. máj a 1. september - 30. december
10:00 – 17:00, každú stredu 10:00-20:00
(reštaurácia Vasa 10:00-16:00)

1. jún – 31. august
08:30-18:00
(reštaurácia Vasa 9:30-17:30)

31. december
10:00-15:00
(reštaurácia Vasa 11:30-14:00)

Zatvorené 1. januára, 23. – 25. decembra

Vstupné

Dospelí SEK 130
Deti (0 – 18 rokov) SEK 0
Študenti (vyžaduje sa doklad) SEK 100

Prehliadky múzea v anglictine sa konajú niekolkokrát za den.
Prehliadky pre skupiny viac ako 9 ludí je potrebné objednat vopred.

Film o lodi Vasa sa premieta denne každú hodinu s titulkami
v anglictine.
Premietanie filmu v iných jazykoch je možné objednat vopred. E-mailová adresa pre zasielanie objednávok: bokningen.vasa@maritima.se

Kako priti do múzea Vasa

Muzej leži na otoku Djurgården, na desni strani za mostom Djurgårdsbron.
Naslov: Galärvarvsvägen 14, Stockholm.

Od glavne postaje v Stockholmu (Centralstation) smo oddaljeni 30 minut hoje,
s postaje podzemne železnice Karlaplan pa 10 minut hoje.
Od trga Sergels torg/ulice Hamngatan do postajališča Nordiska museet/Vasamuseet  vozi tramvaj št. 7.
Z glavne postaje v Stockholmu (Centralstation) ali od trga Sergels torg vozi avtobus št. 69 do postajališča Djurgårdsbron.
Od postaje Karlaplan do postajališča Nordiska museet/Vasamuseet vozi avtobus št. 44 .
Ladja do otoka Djurgården pelje iz pristanišča Slussen/Gamla stan, v poletnih mesecih pa tudi iz pristanišča pri Nybroplanu.

Djurgården

Ostrov Djurglrden bol kedysi královským polovníckym revírom a v súcasnosti predstavuje fantastickú rekreacnú a zábavnú oblast v centre Štokholmu, ktorú každý rok navštívia milióny ludí. Medzi jeho atrakcie patrí Skansen, prvé múzeum po holým nebom na svete, Junibacken s oblúbenými postavami detských kníh Astrid Lindgrenovej, zábavný park Gröna Lund, múzeum Vasa a mnoho iného.

Turistické autobusy

Parkovanie pre turistické autobusy je k dispozícii pred múzeom.

Súkromné automobily

Parkovacie miesta na ostrove Djurglrden sú vzácne. Najjednoduchšie je zaparkovat ešte pred mostom - na Strandvägen alebo Narvavägen.